Vianoce sú plné prekvapení a tradícií, užite si prázdniny s Detským rádiom!

Zatiaľ, čo na Slovensku nosí darčeky pod stromček Ježiško, inde úradujú Dedo Mráz i Vianočné poleno.

Foto
Vianoce nie sú o darčekoch... Ale maličkosť poteší každého z nás.  / Pixabay

Prajeme vám krásne Vianoce a veselé prázdniny, počas ktorých vám Detské rádio bude robiť spoločnosť!

Predpokladáme, že ste už zazerali pod stromček, či sa tam neobjavil nejaký darček. Ako sa k vám dostane? Paleta zázračných bytostí a predmetov, ktoré v Európe rozdávajú vianočné darčeky, je skutočne pestrá – niektoré sú známe, iné viac či menej zvláštne. Trošku sme si na nich posvietili:

⇢ Najznámejším nositeľom darčekov na Slovensku je Ježiško, hoci v uplynulých rokoch začína prenikať Santa Claus. Kým sa však Santa usídlil vo svojej primárnej doméne (USA), prešiel z Európy hodný kus cesty a zaslúži si samostatnú správu. Možno si to človek vždy neuvedomí, no Ježiško okrem Slovenska rozdáva darčeky aj v Česku (Ježíšek), Maďarsku (Jézuska) a Rakúsku (Christkind). Deti navštevuje i vo veľkých častiach Nemecka a Švajčiarska, Talianska (Bambino Gesù) a Poľska (Dzieciątko).

Foto
Všade na svete máme iné tradície / Pixabay

Mikuláš okrem Poľska obdarúva deti aj na západe Ukrajiny a Bieloruska, o povinnosti sa však delí s Dedom Mrázom. Ten pôsobí na východe oboch štátov, v Rusku, i na Balkáne, kde navštevuje deti v Bulharsku a štátoch bývalej Juhoslávie - okrem Chorvátska. Tam deti obdarúva Djed Božićnjak (Dedo Vianoce).

⇢ V Nórsku nosí darčeky Julenissen, vo Švédsku zase Jultomten. Obe mená možno preložiť ako Vianočný trpaslík, v súčasnosti však už obe bytosti výzorom pripomínajú skôr Santa Clausa. Na Islande rozdávajú darčeky Jólasveinar (Vianoční chlapíci). Kým v Poľsku pôsobí najväčšie množstvo jedinečných “darčekonosičov”, Island jednoznačne víťazí v ich najväčšom počte, pretože Vianočných chlapíkov je až 13.

Foto
Tió de Nadal - Vianočné poleno / Pixabay

⇢ Zrejme najzvláštnejším európskym nositeľom darčekov je Tió de Nadal (Vianočné poleno). Pochádza z katalánskej mytológie a v časti Španielska (Katalánsku, Aragónsku a na Mallorke), Andorre a v Occitánií vo Francúzsku prináša malé darčeky. Tió má tradične podobu obyčajného dutého dreveného polena, v nedávnej minulosti sa však začalo objavovať i poleno s namaľovanými očami, ústami a nosom s dvomi či štyrmi nohami. Ak si deti chcú zaistiť hojnú nádielku, musia sa o Tió starať. Od 8. decembra ho preto pravidelne kŕmia jedlom a prikrývajú látkou, aby mu nebola zima. 

⇢ Na Štedrý deň alebo Prvý sviatok vianočný bolo zvykom, že deti Tió čiastočne vložili do krbu a odišli sa z miestnosti pomodliť za hojnú nádielku. V súčasnosti už však väčšina domácností nekúri tuhým palivom, preto sa vkladanie do ohňa vynecháva podobne ako modlitba. Deti však napriek tomu miestnosť opúšťajú a po návrate šibú Tió palicami, recitujú pri tom tradičné básne, a žiadajú ho o štedrosť. Potom postupne siahajú pod prikrývku, kde ich čakajú nielen rôzne chutné drobnosti ako mandle, lieskovce, ovocie, či nugáty, ale i drobné hračky. Väčšie darčeky nosia v celom Španielsku Papá Noel, (Ocko Vianoce) alebo Reyes Magos (Traja králi), vo Francúzsku Père Noël (Otec Vianoce).

Tió však má veľmi zvláštny spôsob nosenia dobrôt – poleno ich… "kaká". Práve preto je veľmi dôležité dobre sa oň pred Vianocami starať a výdatne ho kŕmiť, aby bola nádielka hojná.

Zdroj: TASR